Zdrobneliny, zdrobnelinky a zdrobnelinôčky.

Ale keď mňa tak bolí koleno, kolienko, kolienočko, svrbia ma oči, očká očičká, že som z toho skoro smutná. K tomu mi zošit, zošítok, zošítoček uniesli mimozemšťaníkovia a ja sa nemám z čoho učiť na písomku, písomu, písomisko.

A mám bolesť, boliestku bolestičku vedľa kostí. Možno rastiem. A možno sa veľa smejem. Aj z toho sa dajú získavať boliestky, na lícach a na bruchu. A ja sa smejem pre istotu len trochu, trošku, trošičku.

Krátke etymologické okienko:
Pôvod slova Pieskovisko. Pieskovka, pieskova, pieskovisko.
Koniec etymologického okienka.

A aj sa mi chce spať, spinkať, no viem,že nezaspinkám. Nie zas sýkorkám. Nie zas vrabcom. Lebo aby som zaspala, na to potrebujem viac energie, ktorú nemám. A tak iba zo vzduchu, tak z ničoho píšem pár hlúpych riadkov, lebo som sa zaviazala, že budem, a ja viem viazať veľmi dobré uzly. Ale je to akési riedke, pochopiteľne, keď to píšem zo vzduchu. Ale také veci majú byť ľahké. Nie riedke.

Čučo. Čučo by tiež nemalo byť riedke. Lebo potom to nie je ovocné víno, ale len pár modrých bobúľ. Modré bobule sú o dosť poetickejšie ako nejaké víno. Aj sa tak pekne volajú. Modré bobule, bobuľky, bobulienky. Podkoly, podkolky, podkolienky. Podkolky sa dávajú pod kolky na kolkovanej žiadosti a podkoly sa dávajú pod školy pre dyslektikov.

Tik tak. Choď už spať, Agát, Agátik, Agátiček. Pána Beka! (odhrnula deku, bolo tam smetisko). A aj tak nepovedala pána Deka. Niektoré ľudia vôbec nepracujú so slovomv reálnom živote. Ani ja nie. Agát. Agátik. Agátiček. Choď už, choďkaj, chodičkaj.

7 odsekov o modrosti (vraj sa najviac čítajú články s číslom v názve)

Čím viac si zvykám na to, ako sa mám fajn, tým menej tu píšem. Hyperbola. Odsek.

Aj sa mi túži písať a vždy zabudnem, o čom som chcela, lebo si zabúdam zápisník a vtedy sa tá myšlienka rozplynie vo vzduchu hneď ako ju vyslovia. Odsek.

Dve lavičky mám rada a jednu nie. A jednu neutrálne. Rada cestujem domov po tme autobusom sama. Cesta z Trstenej po tme sa mi ešte nikdy nespájala s ničím nepríjemným a tak sa mám fajn. Vonku je teplo, lebo už v apríli máme útržky leta, vzduch vonia ako prázdniny, len červené mašle sa zle hľadajú v tráve, keď je čierna a mokrá ako tretia nočná stráž. Odsek.

A sú aj iné fajn veci. Mať meno v prvom riadku tabuľky, vyhrať súťaž len vďaka súperovmu ostychu (ach jo, veď všetci vieme, že to je moja chyba, že sme vyhrali). Mať sa fajn a fajn a fajn. Keď sa dá rovnošata skombinovať so šatami, tak je proste všetko v poriadku. Odsek.

 A keď sú chleby staré, ale aspoň sú Adidas a na stole je panda krát dva a jedným uchom počujem film a druhým život a všetko je fajn a všeko je ako má byť. A Soaré je o štyri dni a všetci sa radujeme (okrem Eriky, lebo ide na svadbu kamsi do pečere, chúďa maličké, keď budem mať svedbu ja, zariadim to tak, aby každý mohol ísť na Soaré). A líca mám teplé a prsty studené, ako to už chodí. Odsek.

Oci, to mäso vonia príliš nahlas, nepočujem cezeň kakao. Odsek. Tu sa hodí.

Spýtal si sa, čo ideme robiť, povedala som, že spať. Naozaj si zaspal. Snívalo sa ti. Občas si mykol rukou a potom si sa trhnutím zobudil. Vraj si nepmätáš, čo sa ti to snívalo. Som si istá, že si vtedy ešte vedel. Ale je ti odpustené za to, ako pekne spíš. Nikdy som nevidela nikoho spať krajšie. Odsek.

Mám pocit, že sami už minuli odseky. Alebo sa už tak tešia na Soaré a na leto, že utiekli v čase. Sľubujem, že sa budem snažiť písať viac, lebo aj keďsa to nezdá, možno mi bude ešte báječnejšie. Len či sa to dá. Možno áno. Odkroj.

Prečo sa dobré knihy končia?

YES MAN!

Toto je úplne neslýchané, úžasné a blogunapísaniahodné, čo sa tu udialo dnes! A pritom to stálo len rumenec, jeden kus.

Počuješ to? To sú zvuky rúcajúceho rečového ostychu. To je krása. Nula problémov s vyslovením toho, čo mi chodí po rozume, alebo čo má trápi. Taký nový level dôvery, taká nová úroveň sebaporozumenia. Mám sa neskutočne modro. A trošku červeno. Ale to len moje líca. To nič. Aj tie už všetko prezdradia.

Je to fajn, vedieť sa vyjadriť. Aj keď to len tak spadne z modrého.






*Poznámka pre Luciu: Dá sa to bez alkoholu, naozaj, akože sa Kompitkráľ volám.

Sa zobuď!

Bolo mi povedané, že mi spí blog. Tak som ho prišla zobudiť trochu. Už som chvíľu, maličkú chvíľku nebola v časovej tiesni, no ale potom sme sa vrátili tam, kde sme boli. Lebo upracpoličku a stôl a stolík a toto daj niekam a hento, lebo už len zajtra! Len zajtra a máme tu hostí. A príhovor si napíš a len tak mimochodom budúci utorok hráš v Žiline. A dnes je ôsmeho? Do piatku treba poslať Kežmarok. Fú. No a dvadsiateho druhého ideš do Prešova (po pšeničku). Ale vieš čo? Potom už len 8 dní a ideš!

Dobré ráno, Modrý blog. Ako si sa vyspal? Zle? Ja tiež dnes. Bolia ma zuby, tak radšej nejem. Nevravím, že sa mám zle, len to nie je také to modré. Stenu mám premaľovanú. Som očistená od čmáranín, minulostí a špinavosivej nálady niektorých začarbaných stenových citátov (mi tam vadili).

Začínam odznovu, odbiela, načisto, inak... Lebo môžem. Len som taký maliar-amatér, je to fľakaté a dosť neprofesionálne. No a čo!

Už len zaťať zuby, vykríknuť od bolesti, lebo do seba nezapadajú, všetko zas pekne zvládnuť a bude to. A nejako si vyriešiť problémy s komunikáciou, lebo už si to uvedomujem vyše roka a nerobím s tým nič. Nejaké šamanské veci so spaľovaním usušených hadích jazykov, alebo tak. Aj môj jazyk je usušený. 

A ocina zas napísali ako režiséra, lebo nás vôbec nepočúvajú. Už mu nezostáva nič iné ako to cez víkend zrežírovať. Hahaha.

Asi potrebujem spať, alebo tak. Vraj to nik iný nerobí, ale keď neviem zaspať vymýšľam slová na nejakú tému na všetky písmená v abecedce v cudzích jazykoch. Možno som cvok. Ale veď to už vieme dávno a aj tak ma všetci majú radi.Všetci okrem sekundánky, čo sa jej chce plakať zo mňa. Ale vieš, každému sa nezavďačíš.

A teraz ukladám blog zase k spánku. Ovocie a zelenina v angličtine. A tento raz možno nebude spať tak hlboko.