Všetky básničky, ktoré som sa naučila do piatich rokov, mali pre mňa rovnakú hodnotu.

Mango sedelo na strome. Spievalo si akúsi detskú riekanku. A potom že prečo je v dnešnej dobe tak málo umývačov okien, keď kompóty chutia po medenom drôte. Pam. Pim. Pum. motyka sa hojdala vo vetre, predstierajúc, že nemá deti a celé toto je len jedna veľká ilúzia. Žmurk.  Mrkva nemala spevácky potenciál, ale zato bola veľmi charizmatická a to sa cení. Odlomilo sa z cencúľa a dlhé roky sa mu nedarilo spadnúť na zem. Potom pozbieralo všetku odvahu, až jej malo plnú náruč a vybralo sa do sveta. Kolo kolo mlynské, pusti ma rybárik, dopraj mi slobody. Koleso sa polámalo, urobilo bác, pôjdeme na svadbu. Slimák slimák, vystrč rožky a vyšlo slnko ako pivo, studené, žlté bolo clivo, chytali chlapci sýkorku. A bolo po pohrebe, všetky lastovičky sa rozutekali a chytili námrazu. Potom mali veľa kašľa a hašleriek. mne hašlerky nechutia. Mango spadlo zo smreku. Veď kde inde by mohlo rásť ovocie, ktoré chutí ako ihličie?