Niečo o čiapkách, koláčoch a tak.

hej, zistila som, že to aj tak nikto nečíta a mám absolútnu slobodu v tom, čo tu napíšem. Mám z toho radosť. krémeš. Buuum. Veľmi dobrý nápad bol, keď som si navliekla na hlavu maličkú čiapočku. Bola mi úplne malilinká. Scvrkla mi hlavu a teraz sa mám bájo. Dosť. Pretože, veď vieš, čím menej myšlienok, tým viac šťastia. A šťastia nikdy nie je dosť, možno akurát, keď mi hlava celkom zmizne. To bude kúl. Lebo už ani nebudem vnímať svoje šťastie, toľko ho budem mať. A veru, oplatí sa taká vec. Zajtra si kúpim detskú plaveckú čiapku. Zatiaľ sa maj, nikto (lebo kto už len číta takýto krpatý hlúpučký nezmyselný blog?) zajtra možno zase prídem a nechám tu po sebe pamiatku pre Ďalšie generácie, keď už pre nikoho iného.