Niekedy rozmýšľam nad tým, či naši susedia neklepú doobeda tĺčikom do poskladanej utierky, aby sme si mysleli, že majú rezne, keď v skutočnosti jedia cestoviny. A potom sa pozerám okolo seba a myslím si, že som v Kvete agátu. Ale som Agát v kvete. Nedele sú na odpočinok. Aj by mali byť. Ale ja som taká, že si dopredu poviem, že idem oddychovať a keď oddychujem, potom sa na seba hnevm, že som zas nič nespravila. To som už taká nahnevaná, že už nerobím vôbec nič. A potom som ako vlani, robím si domáce úlohy cez prestávky, doma mám neporiadok, dokonca aj v hlave, lebo už málo píšem o myšlienkach. Potom je znovu nedeľa a znovu som sa nenaučila španielčinu a znovu mám na stole kopu papierov, kníh a iných zozbierancov. Zajtra družinovku, na ktorú nemáme program a v stredu divadelný, na ktorý tiež nemám program. A rozšitú sukňu, čo ma nebaví, lebo som ju chcela krajšiu.
Triedili sme lekváre a kompóty. Najstaršie, čo malo štítok bol marhuľový kompót z roku 2004. Na slivkových bolo napísané "zaváraná jeseň 2014" a je to pravda. Na chodbe máme nové skrine, ktoré nikto nechcel a nakoniec súfajn, voňajú ako drevo a vojde sa do nich všetko, ba aj viacej. Do nich sme triedili. Všetko má svoje miesto. Len ja neviem, čo so sebou. Bolí ma chrbát a iné. Málo píšem. Málo sa hrám so slovami. Trochu si miznem medzi prstami. Mám plnú náruč povinností a podlamujú sa mi kolená. Niekedy sa mi to všetko rozsype. Plačem a je mi zima. Čím viac toho mám, tým viac času stratím prázdnotou. Chcely ba som čítať knižky a učiť sa veci mimo školy, ale zatiaľ nezvládam ani to, čo potrebujem. Kompóty majú svoje miesto, lekváre majú svoje miesto, topánky majú svoje miesto. Aj ja mám svoje miesto. Patrím do Filipovho objatia, ale zvyčajne nie som na svojom mieste, tak ako všetky tie veci na mojom stole a stoličke. Som taká neuprataná.
Najhoršie, čo sa mi teraz stáva je to, že si nechcem dovoliť oddýchnuť tak oficiálne, že by som prišla zo školy, uvarila si čaj, zababušila sa do periny a dve hodiny čítala blingválne knižky, na ktoré sa už mesiac teším. Prídem domov a ani sa neprezlečiem, aby som nestrácala čas a rovno sa začala dávať do poriadku, robiť si úlohy, plniť povinnosti, plánovať programy, odpisovať na dôležité maily... Ale ešte pred tým, ako s tým všetkým začnem, si na chvíľku sadnem k telke. Alebo začnem scrollovať instagram. Ani sa nenazdám a prejde nielen ten čas, ktorý by som bola strávila čítaním, ale aj ten, za ktorý by som stihla urobiť všetko, čo treba. Spamätám sa akurát, keď je čas na sprchu, umytie zubov a spánok, aby som stihla ráno vstať, ísť do školy, vrátiť sa o siedmej a do desiatej nič nerobiť, potom sa osprchovať, umyť si zuby a ísť spať, aby som na druhý deň mohla vstať do školy...
Sklamávam sa. Ale do budúcej nedele to zmením a dám vedieť!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára