Je to tak, v roku 2015 mám len jeden príspevok, aj ten bol publikovaný len necelú hodinu po skončení dvetisícštrnásteho.
Vieš čo je fascinujúce? Jedenásteho to boli dva roky, čo si píšem denník. Niekedy sa pozriem, čo bolo presne pred rokom a po novom sa už môžem pozrieť, aj čo bolo presne pred dvoma.
Včera mi na trojstranový atramentový zápis zo 16.1.2014 kvapla zmes sentimentu, vzbury, dávnej sebaľútosti a šťastia. Všetko je to také živé, ako by to bolo len pred chvíľou, ale zároveň zapadnuté prachom. Bolo to dosť temné obdobie.
28.1.2014
Už tretí deň som neplakala a teraz som si to pokazila.
Teraz už neplakávam. Skoro nikdy. Len keď už som na pokraji šialenstva z toľkého šťastia. Ocino mi povedal, že mi z cukrárne donesie koláč. Kto sa má lepšie? Há?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára