Ešte stále žijem. Hurá!

Kde sa podela moja pisateľská vášeň, há? Nejako dlho som už nenašla správne slová, čo by sa napísané dobre vynímali a ešte by aj boli pravdivé. A to možno ani netreba.

Mám sa veru dobre. Len sa mi na kolene vyníma diera, vyhrýzam z nej nitky a zväčšujem ju. Hlava ma bolí, ale nie veľmi. Musím si umyť vlasy, celé sú lakové a tužidlové ešte z plesu. V pozadí mi tu umiera Sirius, žujem o jedenástej salámu s trojpercentnou baterkou v mobile a nič ma netrápi. No nie je to fajn?

Harry vyká Voldemortovi. To je divné.

Keď ja ani neviem čo písať... Tlčie mi srdce. Dýcham. Je mi modro. Už sa to stalo životnou funkciou. Nie je to úžasné? A o životných funkciách toho veľa nenavravíš. O svojich vlastných. O cudzích sa dajú napísať aj tri strany, aj viac by sa dalo, len už sa mi potom chce veľmi spať, tak zavriem denník.

Problém, ktorý jediný existuje, sú vši. Ale sú aj horšie veci ako vši, napríklad svrab. A ten nepestujeme. Veľmi sneží. Všetci sa sťažujú. Mne sa sneh v januári páči, mne sa nepáči v novembri. Nemám veľmi rada prvé šedivé snehy, vtedy sa začína temné zimné obdobie, čas, kedy tmu prerušujú len malé oranžové výrezy v domoch a bytoch, keď zhasínajú pouličné lampy a chlad sa vkráda zblúdilým pocestným až pod kožu. Januárové sneženie nie je až také zlé. Je celkom svetlé, biele a roztomilé. Hravé. Onedlho bude február a vo februári sú jarné prázdniny. A jarné prázdniny sú jar. A po jari ide leto. A leto je prvé nočné obdobie. (nočné = keď sa môže byť v noci dlho vonku a zamrzne sa pritom iba trošilinku).

Leto je prvé nočné obdobie
hviezdy sú dierky na site
a cez ne na nás padá
inoväť.

To som si asi pomýlila so zimou. V nej bolo:

Vietor je ako kočiar, 
celú noc vozí vločky z tváre do tváre.
Ak ukryješ ma v náručí, 
budú mi ukradnuté všetky kočiare.
A voľačo sa z teba možno naučím,
napríklad kam sa večer dívaš,
a kam ti slinky tečú
a kým sa stromy znovu neoblečú do jari,
budem ti ako jasnozrivá
snežienky sadiť v celom chotári.

To bolo už pred dvoma rokmi. dva roky boli dávno. Už sa nepamätám, aká bola moja obľúbená farba, ani aké som vtedy mala problémy v škole, ale texty z divadla, tie si pamätám. Divadlo je dobrá vec.

Rečnícke otázky.

Ja neviem, čo je toto za divnú temnotu. Ale modrá nie je. Možno je to tým, že som dnes spravila dokopy tak 37 krokov, alebo tým, že ma bolí hlava, alebo možno tým, že mi niečo upchalo potrubie s modrosťou a ja neviem čo to je. Bolí ma hlava, roztekám sa, vpíjam do postele a miznem v jej útrobách. Je mi tma. Je mi zima. Je mi sivo, ako keď pozeráš do úplnej tmy.

Ako keď Alica padala do králičej nory. A padala tak dlho, že si cestou stihla zdriemnuť. A ja sa prepadám so akejsi neurčitej tmy a nestíham ani spať. Prečo je havran ako písací stôl? Čo je? Čo sa deje, kde to sme, čo robíme a čo chceme dosiahnuť? Čo to znamená?

Plávková povedala, že nemá rada rečnícke otázky v texte. Tiež povedala, že šťastný muž, čo ho budem ľúbiť. A ešte povedala, že sme najlepšia trieda akú kedy mala. A ďalším desiatim triedam.

Prečo dopekla je havran ako písací stôl?

Dobre je.

Vraj som už dlho nepísala.
Je to tak, v roku 2015 mám len jeden príspevok, aj ten bol publikovaný len necelú hodinu po skončení dvetisícštrnásteho.

Vieš čo je fascinujúce? Jedenásteho to boli dva roky, čo si píšem denník. Niekedy sa pozriem, čo bolo presne pred rokom a po novom sa už môžem pozrieť, aj čo bolo presne pred dvoma.

Včera mi na trojstranový atramentový zápis zo 16.1.2014 kvapla zmes sentimentu, vzbury, dávnej sebaľútosti a šťastia. Všetko je to také živé, ako by to bolo len pred chvíľou, ale zároveň zapadnuté prachom. Bolo to dosť temné obdobie.

 28.1.2014
Už tretí deň som neplakala a teraz som si to pokazila.

Teraz už neplakávam. Skoro nikdy. Len keď už som na pokraji šialenstva z toľkého šťastia. Ocino mi povedal, že mi z cukrárne donesie koláč. Kto sa má lepšie? Há?

New year, old me.

To... To také... Dobré. Najdobrejšie, najmodrejšie. Je rok 2015. V roku 2015 som už stihla:

Byť 38 minút šťastná
Zjesť veľa ananásu z konzervy
Ležať na zemi, pozerať do stropu a royplývať sa nad tým pokojom
Mať v očiach malé hviezdičky
Počúvať vetroplach
Vypiť veľa džúsu
Nenechať sa rozhádzať šialenými výbuchmi
Žiť, a ako!
Zhorieť dve prskavky v kúpeľni nad vaňou, lebo na balkóne je zima
Byť šťastná ďalších 5 minút
Napísať blog

Rok 2015 je dosť produktívny. Prišlo ma navštíviť novoročné dojatie, nafúkať mi piesok do očí. Kúpime si vzducholoď, dobre? Kúpime. Život je krásny. Idem si umyť zuby. Je to nádherné.