Príspevok na znak toho, že už prešiel Uhorský rok.

Long time no see. Život je teraz taký... Naraz hladký aj drsný. Mám dni, keď by som najradšej zobrala svoju náladu a zavrela do fľaše, aby mi z nej niečo ostalo. Trochu ako zaváraniny, ale inak.  Potom mám dni, kedy by som sa najradšej rozplynula. Len tak, ako šľahačka na káve a bolo by.

Prestala som pravidelne písať, lebo mi to liezlo na nervy, ale teraz mi to chýba a neviem sa do toho dostať. Občas mám také záchvevy, ale nepočúvam ich, lebo vždy mám niečo na práci. Ale to je ten problém. Človek má vždy niečo na práci, ale na to dôležité si vieš vyhradiť čas, ak chceš. A máš dosť vôle. Do 25. októbra musím prečítať skoro 1000-stranovú knihu. Už ju mám tretí deň a len tak-tak som dnes preklenula stovku. A tak nemám čas písať. Alebo mám? Logicky nemám ale očividne mám, lebo píšem.

Niekedy rozmýšľam, či som v tom sama, že sa na mňa z ničoho nič zrúti ťarcha sveta. A bolo by nepravdepodobné, aby som v tom bola sama. V tom prípade to tí ostatní príliš dobre maskujú a ja sa pod tými troskami cítim osamelo. Ako keď som bola dieťa a hrala som sa kvarteto sama so sebou.

A to je ten problém. Opakuj po mne.

Keď hráš len sám so sebou, si vždy víťaz, ale aj porazený.

Keď hráš len sám so sebou, si vždy porazený, ale aj víťaz.

Neviem, čo tým chcem povedať. Možno, že človek potrebuje nejakých kamarátov, aby nebol sám na prehry a výhry. A možno, že keď sa spoľahneš sám na seba, zhrabneš celé víťazstvo. Alebo si zlízneš celú prehru.

Nedávno mi bol pripomenutý môj vlastný citát. Láska je neustále sa zmenšujúca duševná vzdialenosť medzi dvoma bytosťami.

V novembri to budú štyri roky, čo sa začala zmenšovať vzdialenosť medzi mnou a Filipom a myslím si, že moja pôvodná definícia to celkom nevystihla. Už dlho mám pocit, že naša vzdialenosť je už zrušená, ale potom prídem na to, že sa dá byť k nikomu ešte bližšie ako najbližšie a že láska je niečo, čo sa nedá uzavrieť do definície.

...but if you love me right then baby you just might make a believer out of me.

Už neviem, čo som týmto chcela vyjadriť. Ak si to niekto číta, dúfam, že v tom niečo našiel. A ak aj nie, že mal aspoň zážitok.

Aha! rozhodla som sa, že budem pridávať svoje weekly journal spreads - týždenné dvojstránky na blog, aby som si ich potom mohla pripínať na pintereste. Lebo ich je zatvorených v denníku škoda.

Veľa lásky.