Urobila som si radosť. Uvoľnila som si 20 minút z rozvrhu, aby som si pozrela sitcom a nalakovala si nechty. Nechcem život, v ktorom si uvoľním 20 minút oddychu a nalakujem si nechty. A zároveň nechcem skončiť ako ten človek, ktorým bývam v smutných fázach života, čo nič nerobí, len je, plače a scrolluje.
Chcela som sa z toho vymaniť. Napísala som si zoznam. Začala som cvičiť na skoliózu, na šušlanie, na ohybnosť. Čítam knihy. Veľa sa učím, píšem ročníkovú prácu a prekladám zbierku básní. To znie ako výborný život, vyhliadky do budúcnosti. Ale cvičím, keď nevládzem, čítam, keď nemám chuť, učím sa na predmety, ktoré ma nebavia a na preklad nemám dosť času, aby som ho robila z chuti, lebo 10 strán za deň nie je málo. To je hádam úplný opak výborného života. Zobrala som svoju individualitu a natrela ju hrubou vrstvou bielej farby. Nerobím, čo chcem. Nemám čas na vlastné myšlienky. A v neposlednom rade mám často pocit, že keď sa niekomu zverím, budem na smiech. Kto mi to všetko kázal robiť? No ja.
Zvádzam vnútorné boje, málo spím, prestala som si písať denník. Už dávno som sa naučila plakať tak, aby ma nikto nepočul.
A potom som ležala vo vani, ako to robím často, keď od niečoho utekám. A hladina s rozpustenou penou vyzerala ako Van Goghova maľba a uvedomila som si, že toto je to, čo chcem v živote. Malé pekné zábery. Nie 40 strán dejepisu.
A tu by to skončilo happyendom, keby som si vzápätí nepredstavila písomku z dejepisu so zlou známkou v rohu a sklamaným Mišíkovým pohľadom a následné: "Tak si sa mala učiť, keď si chcela dobrú známku, bože Agáta." Toto je úplne opačný type of peer pressure, ale zdá sa mi, že oveľa deštruktívnejší. Agát zo 14. novembra vie, že rozpustená pena je dôležitejšia ako sprostý Stalin, no Agát týždňa pred polročným vysvedčením ju preklína. Keby som si tak vedela udržať jeden stav mysle dlhšie než mesiac, to by bolo super.
Nechcem žiť pre deadliny. Neviem žiť bez nich. Chýbajú mi vážne a hlboké rozhovory, také čo neskončia pri zľahčovaní, ale pri riešeniach. A chýba mi čas na utretie prachu na poličkách v hlave.
Kedy sa vyslobodím z tohto špirálovitého šialenstva?
