Mlč.

A je ticho. Ako na obrázku. Teda nie, naokolo je veľa hluku, ale v mojej hlave je ticho. jediné čo počujem je pukot mojich stuhnutých stavcov. To mám za to že stále len sedím a hrbím sa. Bolia ma ruky aj nohy. Kĺby, kosti, svaly. Hlava. Brucho. Človek. Au. Najlepšie by bolo vyspať sa z toho. Lenže na idenie spať mám príliš veľa práce. Tak radšej sedím pri počítači a píšem blog. Prokrastinácia, či ako sa to volalo? Presne to. Zatvárajú sa mi oči. Ticho. V krku mi píska bolesť a v hlave mi drnčí, ale nič nepočujem. Ticho. Počujete? Puk. Puk. Puk.

Leto

Už je. prázdniny ešte nie sú, ale už je. Lebo vonia. Kosením a stánkom so zeleninou a ovocím. Aj tak vyzerá. Každé ráno zo mňa zábradlie na lavičke robí zebru. Za to môže slnko. Veľmi skoro vstáva, aby mohlo voňať. Teplo, no nie ako čaj, alebo deka, teplo ako letný vzduch. Neodfiltrovateľne sa zlieva s ovzduším. Slnko. S každým nádychom leta príde iná letná spomienka. Veľa ohňa, veľa ľudí, veľa studenej vody. Veľa gitary, veľa tlkotu srdca, veľa šumenia vody, veľa kníh, veľa príbehov. Veľa šťastia. Veľa ležania medzi steblami trávy, veľa ležavého smiechu, ktorý je úplne odlišný od ostatných, veľa chôdze a veľa dreva. Veľa okien, málo dverí. veľa lezenia. Veľa šťastia.




Prajem.

Modrá

Prečo sedíš na okne?
Lebo som vrabček.
Tak si neseď na rukách vrabček, lebo ti stŕpnu.
vrabčeky nemajú ruky, ty somárik, tebe stŕpnu!
Somáriky majú ruky?
Niektoré.
Ktoré?
Napríklad ty.
Nie, toto je kopýtko.
A kde máš podkovu?
Somáre nosia podkovy?
Pre šťastie.
Tu, pod okom. Ty máš podkovu?
Ja by som podkovu neuniesla, pre šťastie si nosím štvorlístok.
Ukáž.
Počkaj.
Kam ideš?
Pohľadať ho.
Koho?
Štvorlístok, ty somárik.
A prečo skackáš?
Lebo som vrabček. Tu je, vidíš?
Tak rýchlo?
Keď som šťastná, nájdem štvorlístok aj tam, kde nerastie ďatelina.
Ach tak. A si šťastná vrabček?
Pozri, tu je ďalší!
Aj ja som.
Šťastný?
Pozri na podkovu.
Fialová.
Zelená.
Oranžová.
Modrá. Ako ty.
Som modrá?
Ako obloha.
Ja som vrabček.
Vrabček z neba. A ja som somárik.
Veselý.
Modrá z neba.